Veľkonočné sviatky v Nemecku

Veľkonočné obdobie je čas, kedy všetky zvyky symbolizujú obnovu, život, začiatok jari, koniec zimy a pôstu. Inak to nie je ani v Nemecku.

admin17.04.2019

Medzi štátne sviatky v Nemecku patria Veľký piatok a Veľkonočný pondelok. V tieto dni sú úrady, banky, pošty a obchody zatvorené. Deti majú tak ako aj u nás veľkonočné prázdniny. Veľa z Nemcov cestuje za svojou rodinou alebo na rôzne výlety.

Nemci na Veľkú noc maľujú veľkonočné vajíčka, ktorými potom zdobia svoje príbytky a záhrady. Zvykom je ozdobiť veľkonočnými vajíčkami stromy v okolí domu alebo konáriky a vložiť ich do vázy, takúto kyticu a strom volajú der Osterbaum.

 

Počas Bielej soboty sa v mnohých mestách organizujú veľkonočné trhy. Nájsť na nich môžete rôzne dekorácie, remeselné výrobky alebo ručne robené veľkonočné vajíčka.

Tak ako u nás je najdôležitejším sviatkom Veľkonočná nedeľa. Rodiny chodia na omšu, kde im kňaz posvätí košík s vajíčkami, šunkou a sladkým chlebom. Po omši nasleduje tradičný spoločný veľkonočný obed, pri ktorom sa zíde celá rodina. Na stole nesmie chýbať veľkonočný koláč v tvare jahňaťa alebo Osterbrot.

 

Neoddeliteľnou súčasťou Veľkej noci v Nemecku je veľkonočný zajac, ktorého pôvod je práve v Nemecku. Na Veľkonočný pondelok zajac poschováva pred deťmi veľkonočné vajíčka či iné dobroty a tie ich potom hľadajú a zbierajú.

 

Vo Weimare si pripomínajú autora Johanna Wolfganga von Goethe, ktorý žil v tejto oblasti po celé desaťročia. Raz za rok na Zelený štvrtok pozval deti do svojej záhrady, kde pre ne ukryl vajíčka, aby ich hľadali. Vo Weimare udržujú tradíciu dodnes a vyzývajú mladých ľudí k hľadaniu veľkonočných vajíčok v parku na brehu rieky Ilm, kde stojí Goetheho dom.

Zvykom v severnom Nemecku je gúľanie vajíčok s názvom "Eiertrüllen". Vajíčka gúľajú dole kopcom a víťaz je ten, ktorého vajíčko príde dole v celku.

Ďalším zvykom je aj hľadanie veľkonočnej vody. Podľa miestnych mýtov má takáto voda magické vlastnosti a podporuje zdravie a krásu. Pri doručovaní takejto vody do domu nie je dovolené rozprávať.

V Dolnom Sasku je mesto Ostereistedt, (mesto veľkonočného vajíčka). Legenda hovorí, že tu býva veľkonočný zajačik s menom "Hanni Hase". Tisíce detí mu každý rok píšu listy so želaniami. Odpovede sú vybavované úradníkmi na pošte.

 

Zaujímavosťou sú aj Veľkonočné ohne-Osterfeuer, ktoré patria medzi najčastejšie veľkonočné zvyky v Nemecku. Veľkonočné ohne datujú svoj pôvod ako zvyk až do 16. storočia, ale pravdepodobne sa datujú do predkresťanských dôb. Svetlo z ohňa symbolicky predstavuje vyhnanie zimy a príchod tepla. Taktiež by malo zvýšiť plodnosť polí. V kresťanskej tradícii je veľkonočný oheň symbolom vzkriesenia Krista. Dedinčania, susedia a priatelia sa tradične zhromaždia okolo týchto ohňov, ktoré zvyčajne horia v sobotu pred začiatkom Veľkej noci. Oheň sa udržiava konármi a vetvičkami zo záhrady.

V meste Luedge v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko je zvykom púšťať tzv. Veľkonočné kolesá, čo sú veľké horiace kolesá z dreva a slamy púšťané z kopca. Zanechávajú horiacu stopu tiahnucu sa niekoľko sto metrov, vytvárajú ohnivé kruhy, ktoré symbolizujú slnko pred 2000 rokmi. Taktiež označujú koniec zimy.

 

V meste Traunstein v Bavorsku sa každoročne na Veľkonočný pondelok koná stredoveký sprievod na koňoch. Nazýva sa sprievod svätého Juraja, má stáročnú tradíciu a koná sa od roku 1892. Každoročne priláka množstvo divákov. Účastníci sprievodu sú oblečený v tradičných bavorských krojoch alebo historických kostýmoch. Ústrednou postavou sprievodu je bojovník svätý Juraj, ktorý ide na bielom koni, oblečený v červenom plášti s pancierovým štítom. Je patrónom rytierov, poľnohospodárov, koní a dobytka. Sprievod trvá dve hodiny, začína aj konči sa rituálnym mečovým tancom symbolizujúcim víťazstvo jari nad zimou.

 

 

 

Táto webstránka používa pre fungovanie a analýzu súbory cookies.
Súhlasím