Komunikácia so seniormi

Efektívna komunikácia je hlavným predpokladom a súčasťou kvalitnej starostlivosti o starého človeka. Správna komunikácia zo strany opatrovateľky je významný psychologický a sociálny proces. Dôležité je starším pacientom pomôcť s aktívnym prístupom k životu

admin09.01.2019

Celosvetové demografické ukazovatele jasne naznačujú, že „ľudstvo starne“ a ľudí v postproduktívnom veku stále pribúda. Komunikácia je prvým predpokladom realizácie a fungovania medziľudských vzťahov. Efektívna komunikácia je taktiež hlavným predpokladom a súčasťou kvalitnej starostlivosti o starého človeka. Správna komunikácia zo strany opatrovateľky je významný psychologický a sociálny proces. Aj preto musí byť komunikácia so seniormi citlivá a vhodne zvolená, práve takáto komunikácia vytvára dôverné prostredie.

Klamlivé predsudky o komunikácii so seniormi

Veľa krát sa stretávame s predsudkami o senioroch. Vytvárame si klamlivé názory, že všetci starí ľudia sú rovnaký, neustále sa sťažujú na všetko vo svojom okolí, zabúdajú, rozprávajú stále o tom istom alebo zveličujú. Takýto pohľad na starobu a seniorov bráni efektívnej komunikácií a vytváraniu dobrých vzťahov. Všetky začiatky sú ťažké, ale je potrebné prekonať predsudky a odstrániť komunikačné bariéry. Seniori často krát ťažšie zvládajú cudziu osobu v ich príbytkoch, cítia sa zraniteľní, opatrovateľku nepoznajú a práve vtedy hrozí vyššie riziko nedorozumení a nepochopenia. Dôležité je starším pacientom pomôcť s aktívnym prístupom k životu i v chorobe, vedieť ich povzbudiť, účinne motivovať a poradiť im. Aj keď je komunikácia problematická, netreba sa je vyhýbať ale je potrebné ju zlepšovať. Ignorovanie a mlčanie nie je správna cesta. Základom je trpezlivosť a zachovanie rozvahy. Časom si senior a opatrovateľka na seba zvyknú a komunikácia bude mať ľahší a plynulejší priebeh.

Potrebné komunikačné zručnosti

Od opatrovateľky sa vyžadujú nielen odborné vedomosti ale aj komunikačné zručnosti, veľká dávka empatie, trpezlivosti a schopnosti počúvať. Počúvanie je pri komunikácii s geriatrickým pacientom veľmi dôležitým prvkom. Starí ľudia nespracúvajú informácie tak rýchlo. Počúvať seniora znamená vnímať, čo senior hovorí, ako to hovorí a taktiež si všímať jeho neverbálne prejavy. V komunikácií so seniorom je dôležité aj zachovanie dôstojnosti, úcta a rešpekt. Dôležité je i oslovenie a vykanie. Vždy platí, že akékoľvek iné než štandardné oslovenie (pán, pani) musí navrhnúť sám pacient. Pre prácu opatrovateľky je potrebné naučiť sa primerane vyjadriť svoje potreby, pocity a vedieť dobre reagovať na potreby a pocity druhých. Veľmi dôležitá je preto empatia, schopnosť vcítiť sa do pocitov, myslenia a duševného stavu pacienta. Hovorí sa o nej, ako o porozumení, vcítení, znamená to vedieť rozpoznať, v akom duševnom stave je druhý človek, akú má náladu, čo prežíva. Byť empatický znamená poznať vnútorný svet druhého a byť schopný pozerať sa na svet z jeho pohľadu. Uvedené skutočnosti senior nielen registruje, ale odrazí sa to aj v jeho spätnej väzbe. Medzi opatrovateľkou a seniorom takto vzniká dôvera, ktorá je v tomto vzťahu veľmi potrebná.

Komunikácia so seniorom má určité špecifiká, medzi ktoré patrí:

  • starý človek reaguje pomalšie, v komunikácií to znamená komunikačný problém s mladšími ľuďmi, ktorí sú často netrpezliví a uponáhľaní,
  • poruchy pamäte zhoršujú komunikáciu seniorov tak, že si nemôžu spomenúť  na niektoré situácie, mená, čísla,
  • ďalším typickým znakom komunikácie seniorov je opakovanie už povedaného,
  • v dôsledku problémov so sluchom vkladajú seniori do komunikácie veľké úsilie, no i tak sa môže stať, že správna neporozumejú a reagujú neprimerane danej situácií,
  • veľmi často komunikujú seniori s ostatnými ľuďmi pomocou telesných znakov a týmto spôsobom sa snažia upútať pozornosť,
  • problémom je i komunikácia vo väčšej skupine ľudí. Senior tu musí vynakladať veľké úsilie. Hluk a šum komplikuje počutie starého človeka, ten vždy nie je schopný vnímať všetko povedané a obáva sa opakovane pýtať, preto sa radšej stiahne do pasivity. 

 Verbálna a neverbálna komunikácia so seniorom

 Komunikáciu rozdeľujeme na verbálnu a neverbálnu. Obe tieto zložky sú pri komunikácií podstatné. Komunikovať neznamená len hovoriť, ale aj získavať informácie a vedieť, kedy a akým spôsobom ich najlepšie podať. Vedieť správne komunikovať je umenie a komunikácia s pacientom, ktorá je efektívna, pôsobí ako liek.

Verbálna komunikácia – ako sa rozprávať so seniorom

Verbálna komunikácia má pre seniorov veľký význam, pretože sa často potrebujú vyrozprávať. Opatrovateľka pre nich často predstavuje bútľavú vŕbu. Chcú sa s niekým porozprávať, stretnúť sa s inými ľuďmi a aspoň trocha tak chcú zabudnúť na svoju osamelosť.  Základom je nedirektívny rozhovor, pri ktorom sú si obe strany rovné a ani jeden nemá pocit menejcennosti. Pre verbálnu komunikáciu so seniorom je dôležité, aby opatrovateľka jasne formulovala svoje myšlienky a rozhovor pôsobil terapeuticky. Jej informácie, otázky a odpovede majú byť jednoduché, zrozumiteľné a pochopiteľné. Opatrovateľka by mala hovoriť pomalšie a hlasnejšie, zreteľne vyslovovať jednotlivé slová a overiť si ich porozumenie a pochopenie. Prejav porozumenia môže byť vykonaný prikývnutím, zopakovaním, zdôraznením alebo zhrnutím už povedaného. Nemala by zabúdať ani na význam ticha v komunikácií. Na komunikáciu so seniorom si musí opatrovateľka vyčleniť dostatok času, pretože starší človek môže mať pomalšie tempo reči a oslabený sluch a tzv. novopamäť. Dôležité je, aby opatrovateľka myslela aj na zachovanie intimity a súkromia. Aj keď sú reakcie seniora pomalšie, nevie nájsť vhodný výraz, na prvýkrát nepočul alebo nepochopil, čo ste mu povedali stále je potrebné komunikovať s úctou a rešpektom, seniora nehodnotiť a nekritizovať.  Pri rozhovore so starším človekom by opatrovateľka nemala používať cudzie slová, odborné výrazy či zdravotnícky slang. Vyvarovať by sa mala aj infantilným výrazom a zdrobneninám. Senior nie je malé dieťa, ale dospelý človek. Dôležitou súčasťou komunikácie by mal byť aj humor, práve ten prekonáva bariéry a zľahčuje komunikáciu. Pri komunikácií je potrebné si všímať aj „paralingvistické“ prejavy v reči seniora, teda hlasitosť, rýchlosť, kvalitu a prízvuk reči, silu a výšku hlasu, plynulosť reči alebo neverbálne prejavy. 

Neverbálna komunikácia – gestá, mimika...

Starší človek má svoj život vpísaný do tváre, ktorá prezrádza jeho každodenný výraz. Tvár má veľmi bohatý komunikačný potenciál, preto je mimika pri komunikácií veľmi dôležitá. Napríklad pre starého človeka s narušeným sluchovým vnímaním je tvár dôležitým komunikačným miestom. Prostredníctvom činnosti mimických svalov umožňuje viac ako 1000 rôznych výrazov tváre. Pri komunikácií je podstatný zrakový kontakt, pri ktorom pacient vidí do našej tváre a naopak. Úsmevom treba staršieho človeka pochváliť, povzbudiť, upokojiť či pozitívne naladiť. Centrálnu úlohu v mimike majú oči, tie nás informujú o prežívaní seniora, signalizujú jeho city, myšlienky – sú zrkadlom do ľudskej duše.   V proxemike je dôležité dodržiavať osobnú zónu, teda vzdialenosť 45 - 120 cm, prípadne spoločenskú zónu (120 - 360 cm). Intímna zóna (0 – 45 cm) sa uplatňuje len pri používaní haptických, dotykových prejavov. Medzi najbežnejší prejav haptiky patrí podanie ruky, ktoré pacient senior ocení, hlavne ak je spojené s predstavením sa. Môže sa použiť i pohladenie po ruke či líci, vziať ruky seniora do svojich. Týmto zvyšujeme dôveru v nás. Všímať si je potrebné i posturiku, najmä postoj seniora, ktorý môže byť vzpriamený, naklonený, predklonený alebo schúlený, ďalej charakter pohybov končatín a ich vzájomnú polohu  a taktiež sedenie. Pri komunikácií so seniorom sú dôležité aj gestá, ktoré používa senior ale tiež opatrovateľka. Senior gestami dopĺňa hovorené slovo, signalizuje svoje prežívanie, emócie, myšlienky a postoje.

 Všeobecné zhrnutie zásad komunikácie so seniorom:  

  •  vymedziť cieľ, zmysel a účel komunikácie, mať dostatok času na komunikáciu,
  • viesť nedirektívny rozhovor, byť trpezlivý, dať seniorovi priestor a čas,
  • hovoriť pomaly, jednoducho a zreteľne,
  • overiť si či senior všetko správne pochopil,
  • obmedziť cudzie termíny, slang, zdrobneniny a infantilné výrazy,
  • rešpektovať a snažiť sa prekonávať komunikačné bariéry,
  • načúvať aktívne, nehodnotiť, nekritizovať, nekárať,
  • brať do úvahy životný príbeh seniora, komunikovať bez predsudkov,
  • komunikovať s úctou, zachovávať dôstojnosť a súkromie,
  • využívať humor,
  • všímať si a používať neverbálne prejavy pri komunikácií,
  • rešpektovať individualitu, viac komunikácie – menej medikácie. 

O čom sa môžeme so seniormi rozprávať?

Rozhovory so seniormi nemusia byť nudné, práve naopak, môžete prísť na to že Vám priniesli niečo nové a inšpirovali Vás. Téma závisí od konkrétneho seniora a jeho osobnosti. Všeobecne platné pravidlo je, že všetci radi rozprávajú o veciach ktoré poznajú, o svojich záujmoch a koníčkoch. Niektorí seniori radi spomínajú na staré časy a rozprávajú rôzne historky zo svojej mladosti. Iní sa naopak sústreďujú na prítomnosť a budúcnosť a aj v pokročilom veku sú aktívny, pozorne sledujú novinky a zaujímajú sa o aktuálne dianie. Ak seniora zaujímajú moderné technológie, môžete mu ukázať ako sa pracuje s počítačom alebo smartfónom. Ak pani, ktorú opatrujete, rada varila, môže sa jej opýtať na typické jedlá a obľúbené recepty. Ak senior kedysi rád cestoval, môžete nadviazať na krajiny ktoré navštívil, ako sa mu tam páčilo, prípadne či navštívil aj Slovensko a porozprávať mu nejaké zaujímavosti. Vhodnou formou je aj sledovanie filmov, čítanie kníh, o ktorých sa môžete následne rozprávať. Vhodný priestor na rozhovor je aj prechádzka po okolí. Môžete sa povypytovať, ako dedina či mesto vyzeralo v minulosti. Samozrejme, najuniverzálnejším kľúčom v komunikácii je humor, ktorý odbúrava bariéry a ak sa naladíte na rovnakú vlnu, máte vyhraté.

Táto webstránka používa pre fungovanie a analýzu súbory cookies.
Súhlasím